Čím to je, že sa ľudia štítia priznať si, že sa im páči byť v móde?
Priznajme si to. Máme to radi, keď sme in.
Pravdaže pre každého to znamená niečo trochu iné. Počas môjho krátkeho života som stihla zachytiť množstvo trendov, od tých klasických „obliekacích“, až po trendy v oblasti hobby, názorov a slovných spojení. Nikdy nezabudnem, ako boli za mojich mladých čias v móde vymieňačky (tie farebné papieriky s potlačou, ktoré sme si ukladali do albumov). Kto ich nemal, bol lúzer, áno, takto jednoduché a priame to bolo. Priznám sa, že už vtedy mi robilo problémy to pochopiť, no išla som s davom (mimo toho to nebolo úplne na škodu, aj keď ich už nezbieram, papieriky sa stále dajú využiť na príležitostné zapisovanie odkazov a poznámok). V poriadku, vymieňačky teda môžeme označiť za pomerne prospešnú módu, ktorá vyniesla neuveriteľné tržby trafikám a potrápila peňaženky zúfalých rodičov. Niektoré módy ale nie sú také nevinné alebo nízkonákladové. Všimla som si napríklad, že v súčasnosti je módne fotiť. Nechápte ma zle, účelom tohto článku nie je odsúdiť ľudí, ktorí sa vďaka fotiacemu boomu začali venovať fotografii - je to krásny koníček. Mne sa tiež veľakrát stalo, že som vďaka trendom objavila veci a činnosti, ktoré som si postupne zamilovala a praktikujem ich napriek tomu, že z módy dávno vyšli. No je trochu smiešne čítať 15ročných blogerov, ktorí s fotením ešte len začali a už proklamujú „ako neodkladne potrebujú najnovšiu zrkadlovku“.
Ďalšou módnou záležitosťou, ktorá ma neprestáva fascinovať, sú politické názory. Pre porovnanie uvediem príklad Slovenska a Španielska. Všetci vieme ako to vyzeralo na Slovensku pred rokom 1989. Aj preto dnes mladí ľudia považujú slovné spojenie „sociálna demokracia“ za nadávku. Myslím, že tí, ktorí videli reklamu Issovej a Mádla na „přemluv bábu“, vedia, o čom hovorím. Jednoducho byť ľavicovo zameraný a mladý nie je IN. O tom, či na Slovensku máme alebo nemáme vhodné ľavicovo - orientované strany, ktoré by sa oplatilo voliť, je už vec druhá (ja osobne som si zatiaľ žiadnu výnimočnú nepovšimla). Naopak, v Španielsku, kde trpeli pravicovým režimom, mladí nemajú problém ani s ľavicou, ani s pravicou. Povedala by som skôr, že ľudia sa na ľavicu pozerajú ako na tú, ktorá ich eventuálne zachráni od krachu (aj keď aj tento aspekt sa pomaly mení, čím dlhšie im vládnu socialisti).
V neposlednom rade musím podrobiť kritike aj seba, a to tým, že uvediem príklad blogovania. Síce sa blogy nedoťahujú ani na facebook, ani na twitter, majú čosi, čo tieto dve inštancie nemajú. A to je mienkotvornosť. Fashion blogy udávajú smery v odievaní (napr. česká blogerka Sandra Leopardová, ktorá sa vo svojich 18tich rokoch dostala až do zahraničných módnych magazínov), blogy známejších osobností sa stali miestom pre vysvetľovanie nedorozumení (viď blog R. Sulíka), nuž a máme tu aj osobné blogy ako je ten môj. Tie posledné sa stali príhodným miestom, kde môžete svoje názory prezentovať naservírované, upratané a pripravené ku konzumácii.
Trend niekde vzniknúť musí a väčšinou to býva na nečakaných miestach. A ja sa už veľmi teším na to, čo nám prinesie ďalšia sezóna.
